Keď budem veľký, preložím Bibliu
O čom zvyčajne snívajú 17-roční puberťáci?
O najmodernejšom počítači alebo telefóne? O tom, že si urobia vodičák? O tom, že sa dostanú na výšku? Jozef Roháček sníval o tom, že preloží Bibliu do slovenčiny.
Prekladateľ Biblie Jozef Roháček s manželkou a deťmi.
Bol
rok 1877 a Slovensko bolo súčasťou Rakúsko-Uhorskej monarchie. Na kopaniciach
pri Starej Turej sa v rodine chudobného roľníka Mateja Roháčka
narodil chlapec, ktorému dali meno Jozef. Keďže časom súrodencov pribúdalo a rodinu
bolo čoraz ťažšie uživiť, Jozefa sa ujal jeho bezdetný strýko.
Už ako
jedenásťročný musel začať pracovať - pomáhal svojmu strýkovi v podomovom
obchode.
Malý chlapec takto spoznal
rakúsku časť monarchie, najmä Viedeň a jej okolie. Tu chodil i do školy. V tom
období sa naučil dobre po nemecky a prišiel do kontaktu s evanjelikálnym
kresťanstvom. Keď mal sedemnásť rokov, uveril v Boha. Jeho strýko nemal pre
toto rozhodnutie pochopenie a úplne sa s ním rozišiel. Mladík zostal odkázaný
sám na seba. Začal pracovať ako pomocník v obchodnom dome vo Viedni, a keďže
bol vášnivým čitateľom kníh, popri práci sa intenzívne vzdelával.
.talent na jazyky
V tom
čase sa stretol s dcérami evanjelického farára Máriou a Kristínou Royovými, ktoré v prostredí evanjelického cirkevného zboru
v Starej Turej rozbiehali charitatívnu a duchovnú činnosť. Tieto činorodé
sestry výrazne ovplyvnili Roháčkov život.
Kristína
Royová postrehla jeho talent na jazyky a na jej odporúčanie
odišiel Jozef študovať na kresťanskú školu v nemeckom Neukirchene.
Naučil sa tu po francúzsky a po anglicky, no čo bolo preňho najdôležitejšie,
osvojil si aj biblické jazyky - hebrejčinu, aramejčinu a starú gréčtinu.
Už vtedy túžil preložiť Bibliu
z pôvodných jazykov do slovenčiny. V tom čase síce existovala slovenská
Biblia, bol to však preklad latinského prekladu známeho pod názvom Vulgáta z
prelomu 4. a 5. storočia. Mnohí kresťania, predovšetkým evanjelici, používali
ešte stále českú Kralickú Bibliu.
.po slovensky proti prúdu
Roháček sa po skončení štúdia
vrátil späť na Slovensko. Už predtým sa zoznámil s dcérou významného botanika
Ruženou Vranou. Ich sľubne sa rozvíjajúci vzťah však musel hneď na začiatku
podstúpiť ťažkú skúšku.
Počas
štúdia na kresťanskej škole nesmeli študenti udržiavať žiadny, ani len písomný
kontakt s opačným pohlavím. Navyše, Ružena v tom čase takisto odišla študovať
do USA. Mladí zaľúbenci teda takmer sedem rokov nemali jeden o druhom žiadnu
správu. Ich láska napriek tomu vytrvala a v roku 1906 sa zosobášili. Jozef Roháček už vtedy pôsobil ako kresťanský pracovník v
Tisovci a v tom čase začal pracovať aj na preklade Biblie. V roku 1910
vydal v Budapešti nákladom Britskej a zahraničnej biblickej spoločnosti Evanjelium
podľa sv. Marka, o rok neskôr vyšli samostatne ostatné tri evanjeliá a v
roku 1912 vyšli všetky v jednom zväzku pod spoločným názvom Sväté evanjeliá.
Roháček bol človekom, ktorý vytrvalo kráčal proti
prúdu.
V čase
vrcholiacej maďarizácie, keď slovenský národ oficiálne neexistoval, bol totiž
tento preklad odvážnym a obdivuhodným počinom.
.vojna a väzenie
Medzičasom
sa Roháček presťahoval do Nyíregyházy
vo východnom Uhorsku. Tu sa Roháčkovcom v krátkom
čase narodili tri deti. Len vďaka podpore obetavej manželky, ktorá na svoje
plecia prevzala celú starostlivosť o rodinu, sa mohol Roháček
plne venovať duchovnej práci a prekladu Biblie.
Navyše mu pomáhala aj pri
preklade tým, že mu predčítala jeden grécky text Nového zákona a on ho
porovnával s iným textom a hľadal odlišnosti. V roku 1915 musel Jozef Roháček narukovať na front a až do roku 1918 pôsobil ako
duchovný vo vojenských lazaretoch. Po skončení vojny a následnom rozpade Rakúsko-Uhorska sa napriek zmeneným politickým pomerom
vrátil do Nyíregyházy, kde chcel pokračovať v začatej
práci so Slovákmi. Mal v pláne postaviť kostol a založiť zbor s bohoslužbami
v slovenčine. V roku 1920. ho však maďarské úrady zatkli a uväznili.
Bol
obvinený z nelojálnosti k maďarskému štátu, z poburovania a z neoprávneného
vykonávania kňazskej služby. Odsúdili ho na tri roky väzenia. Po trinástich
mesiacoch ho podmienečne prepustili, krátko nato za dramatických okolností
ilegálne opustil Maďarsko a odišiel za svojou rodinou do Bratislavy.
.splnený sen
Po
príchode do ČSR sa Roháček rozhodol pokračovať v
štúdiu - zložil maturitnú skúšku a prihlásil sa na Filozofickú fakultu, kde
získal učiteľskú aprobáciu zo slovenčiny, ruštiny a zemepisu. Popritom si
doplnil vzdelanie aj na Evanjelickej teologickej fakulte. Vzápätí sa stal
evanjelickým farárom v Modre a tu dokončil preklad celej Biblie. Vo
februári 1936 bol prvý slovenský preklad Biblie z pôvodných jazykov na
svete. Vydala ho Britská a zahraničná biblická spoločnosť v Prahe v počte
dvadsaťtisíc kusov. Sen mladého chlapca preložiť Bibliu do slovenčiny
sa naplnil, a rok 1936 tak vošiel do dejín slovenskej literatúry. Prvé vydanie
sa rozšírilo po celom Slovensku a dostalo sa aj k zahraničným Slovákom v USA,
Juhoslávii či v Maďarsku.
Nasledovalo
niekoľko ďalších revidovaných vydaní a mnoho dotlačí, naposledy v roku 2010.
Jozef Roháček vynaložil nemalé úsilie, aby jeho
preklad akceptovala evanjelická cirkev. Žiaľ, bezúspešne. Menšie protestantské
cirkvi však prijali Roháčkov preklad Biblie a
postupne sa stal pre nich jediným používaným prekladom.
Jozef Roháček sa do konca života neustále vracal k prekladu Biblie
a robil úpravy textu. V roku 1951, v najhlbšom komunizme, sa stalo čosi
nevídané - komunistický režim povolil vydať revidovaný Roháčkov
preklad Biblie v dvadsaťtisícovom náklade. Toto vydanie bolo dôležité,
pretože z neho sa v neskorších rokoch fotograficky tlačili zahraničné
vydania. Jozef Roháček zomrel v roku 1962. Na jeho náhrobnom
kameni je napísané: „Dostal milosrdenstvo od Pána preložiť Slovo Božie z
pôvodných jazykov do slovenskej reči."
Dňa
29. októbra 2011 mu v jeho rodisku v Starej Turej odhalili pamätník. Stalo sa
tak takmer päťdesiat rokov po jeho smrti a sto rokov po ukončení prekladu všetkých
štyroch novozákonných evanjelií do slovenčiny.
.kritika prekladu
Vlastný
preklad Biblie z pôvodných jazykov je v živote každej krajiny medzníkom,
a tak Jozef Roháček nesporne ovplyvnil históriu
slovenského národa a jazyka - o to viac, lebo vznikal v období, keď Slováci
zápasili o svoju identitu. Charakteristickou črtou Roháčkovho
prekladu je vernosť originálnemu hebrejskému, aramejskému a starogréckemu textu
Biblie. V tom spočíva súčasne jeho sila i slabosť. Sám Roháček o svojej práci povedal: „Preklad Biblie je
ovocím vyše tridsaťročnej práce a mnohých modlitieb. Pri prekladaní mi išlo o
to, aby pôvodný zmysel sv. Písma bol podaný čo najvernejšie. Môjmu prekladu sa
vytýka, že sa drží príliš originálu. Ale ja vtom vidím skôr chválu a
dosiahnutie cieľa." Je pravda, že Roháčkov preklad
si už v čase svojho vzniku nepotrpel na štylistickú uhladenosť. Ako absolútne
kritérium pri tvorbe textu si prekladateľ zvolil až otrockú presnosť. Preklad
doslova kopíruje pôvodný text. Tam, kde hrozilo, že text bude slovenskému čitateľovi
úplne nezrozumiteľný, prekladateľ vložil pre lepšie porozumenie slová, ktoré sú
od pôvodného textu odlíšené kurzívou.
Napriek
tomu sa Roháčkov doslovný prístup k prekladu prejavil
nielen v ťažšej zrozumiteľnosti niektorých pasáží, ale aj konkrétnych slov, lebo
v prípade, že Roháček nenašiel v slovenčine slovo,
ktoré by dokonale vyjadrilo jeho chápanie originálu, vymyslel si vlastné.
Odvtedy sa vývoj jazyka posunul a súčasnému čitateľovi pripadá Roháčkov preklad anachronický a miestami až nezrozumiteľný.
Navyše, veľké cirkvi medzitým vydali svoje preklady Biblie, a keďže
dedičia autorských práv na Roháčkov preklad
nesúhlasili ani s opravami gramatických chýb a nespisovných výrazov, zostáva
tento preklad v podobe, v ktorej ho zanechal jeho autor. Roháčkovmu
prekladu však napriek tomu nemožno uprieť istú starobylú poetiku. Preto má i
dnes svojich čitateľov. Navyše, práve pre svoju vernosť pôvodine zostáva
cennou alternatívou pri porovnávaní viacerých prekladov jedného textu. A
napokon je i dôkazom toho, že veľké sny sa môžu stať skutočnosťou - aj keď ich
snívajú 17-roční puberťáci.
Kristína Uhlíková je
učiteľka a jazyková redaktorka. Jozef Uhlík je matematik •
51.
- 52. týždeň 19. decembra 2011