Padajúce hviezdy

A hneď po súžení tých dní... hviezdy budú padať z neba. Matúš 24,29.

Meteorit je kamenná alebo kovová hmota, ktorá sa z vesmíru rúti do zemskej atmosféry. Pri vstupe do atmosféry trenie spôsobí, že sa zahreje. Keď teplota dosiahne 2200°C meteorit žiari, stáva sa viditeľným a preto ho často nazývame „padajúcou hviezdou“. Väčšina z nich úplne zhorí vo výške 50 až 80 kilometrov nad zemským povrchom.

Meteority pravdepodobne padali na povrch Zeme odkedy existuje čas. Až do polovice 18.storočia vedci neakceptovali fakt, že kamene skutočne padali z oblohy. Dokonca aj s narastajúcim počtom dôkazov sa presviedčali veľmi pomaly. Raz, 26.apríla 1803, ľudia v jednom francúzskom mestečku videli malý tmavý oblak na jasnej oblohe a počuli silné zvuky, ktoré zneli ako explózie. Trvalo to niekoľko minút, kým z neba spadla kamenná spŕška. Najväčšie kamene boli príliš horúce na dotyk a najťažší z nich vážil 8,4 kilogramov. Táto udalosť zmenila celkový pohľad na vec.

Keď meteorit dopadne na Zem, pôsobí ako bomba a môže vytvoriť kráter úctyhodných rozmerov, v závislosti na jeho veľkosti. Najväčší takto vytvorený kráter sa nachádza v kanadskej provincii Quebec, ktorý má v priemere 60 kilometrov.

Tunguský meteorit dopadol v roku 1908 na Sibír s výbuchom, ktorý bolo možné počuť a cítiť do vzdialenosti 80 kilometrov. Jeho žiarivý chvost bol viditeľný na stovky kilometrov a zdevastoval územie v priemere 32 kilometrov.

Najväčší známy meteorit padol v juhozápadnej Afrike v prehistorickej dobe. Odhaduje sa, že vážil 60 až 80 ton.

Možno sa zdá, že meteority padajú náhodne, ale Pán Boh ich niekedy používa ako znamenia. Náš text hovorí, že „hviezdy“ alebo meteority budú padať z neba. Malo sa to udiať po zatmení Slnka a Mesiaca a pred druhým príchodom Ježiša Krista. Jedna taká udalosť sa naplnila 13.novembra 1833 po zatmení Slnka a po zatmení Mesiaca 19.mája 1780. Ďalšie znamenia ešte nastanú. Potom príde Kristus na našu Zem. Sme pripravení?