Môže byť vedec
kresťanom?
Benjamin L.
Clausen
Geoscience Research Institute
_______________________________________________________________________________________
Ako prvý používal teleskop na pozorovanie oblohy. Ako
prvý objavil mesiace okolo Jupitera, prvý informoval o škvrnách na slnku, prvý
zistil, že Mliečna dráha pozostáva z myriád hviezd a prvý upozornil na to, že
mesiac je hornatý. Bol tiež jeden z prvých, ktorí povedali, že Ptolemaios sa
mýlil a Kopernik mal pravdu: Zem sa točí okolo slnka, nie naopak.
Bol
to Galileo Galilei (1564-1642), jeden zo zakladateľov modernej
experimentálnej vedy, ktorého tieto objavy priviedli do konfliktu so štátnou
(všeobecne uznávanou) cirkvou. Jezuiti v tomto „učení“ videli najhoršie
následky pre rímsku cirkev. Tento starý vedec bol súdený a nútený proti
vlastnej vôli svoje učenie odvolať. On to urobil, ale zachovala sa správa
o tom, že potom zašomral: "A predsa sa točí." O viac než
350 rokov neskôr, v r. 1992, pápež Ján Pavol II. prehlásil, že
v odsudzovaní Galilea sa urobili chyby.
Prípad Galilea je asi najznámejšou ilustráciou napätia medzi vedou a
náboženstvom. Pred tým i potom boli aj iní, preto vždy, keď príde na reč
veda a kresťanstvo, na myseľ prichádza vojna a konflikt. V roku 1896
Andrew Dickson White dokonca vydal knihu s názvom História vojny medzi vedou
a teológiou v kresťanstve.
Veda
v kresťanskej kultúre
I keď vzťahy medzi kresťanstvom a vedou
poznačilo napätie, často sa preháňa. Niektorí historici v oblasti vedy
správne argumentovali, že moderná veda sa mohla vyvinúť len v kultúre
s kresťanským svetonázorom.1 Kresťania veria v osobného
Boha, ktorý je nezávislý na svojom stvorení. V animizme alebo panteizme príroda
je bohom — čo je menej než niečo osobné, ale viac než neživá hmota
ovládaná abstraktnými zákonmi. Skúmanie jej tajomstiev by bolo hrozné podujatie
Kresťania veria vo všemohúceho Boha ktorý stvoril prírodu ex nihilo
(z ničoho) a sám ju ovláda. To predpokladá, že príroda sa riadi presnými
(matematickými) zákonmi. Boh mohol tvoriť ako chcel, a keďže jeho spôsoby
nie sú naše spôsoby, naša logika je najskôr slabá na to, aby prírode
porozumela. Ak chceme zistiť ako Boh tvoril, musíme bádať a experimentovať. Boh
sa o svoju moc nad stvorením podelil s ľudstvom (Genesis 1:28), teda od
nás sa priam očakáva, že budeme prírodu študovať. V kontraste s tým,
v iných tradíciách prevládajú idey nezávislé na hmote, ktoré vedú k
nepresnému iracionálnemu svetu. Napríklad v gréckom systéme božská tvorivá
činnosť bola obmedzená na to, čo človek mohol logicky vydedukovať zo
všeobecných princípov; žiadne experimentovanie nebolo potrebné.
Kresťania veria v dobrého Boha. Jeho stvorenie je dobré
a hodné štúdia. Ľudstvo je súčasťou Božieho dobrého stvorenia. Teda veda
by mala poslúžiť na to, aby prostredníctvom rozmanitých objavov prospela
ľudstvu a odľahčila mu drinu, otravu a zmiernila choroby. Čas je lineárny
a život sa môže zlepšovať. Toto stojí v protiklade s inými
systémami, ktoré vnímajú svet ako nedokonalý a nehodný pozorného štúdia.
Manuálna práca, vrátane tej, ktorá je potrebná pre vedecké objavy, nebola
v minulosti vážená. Otroci boli ľahko nahraditeľní, pretože robili len
„podradnú“ robotu. Čas bol cyklický a život sa točil okolo rutiny.
Kresťania veria v racionálneho Boha, ktorého stvorenie (a jeho jednanie)
je predvídateľné, spoľahlivé a ovládané zákonmi. Človek bol stvorený ako
racionálna bytosť a môže odhaliť tieto spoľahlivé zákony. Na druhej strane
svojvoľnícka povaha bohov iných náboženstiev spôsobuje, že štúdium prírody
a vzťahov medzi prírodnými javmi sa zdá márne.
V tomto kontexte kresťanského svetonázoru, ktorý
podporuje otvorenosť pre študovanie Božieho stvorenia, nemusí existovať žiadny konflikt
medzi pravými kresťanskými snahami a vedeckým bádaním. Pouvažujme o
niektorých významných vedcoch z minulosti i súčasnosti, ktorí boli
zároveň oddanými kresťanmi.
Isaac Newton
Sir Isaac Newton (1642-1727) je príkladom vynikajúceho
vedca, ktorý bol úprimný veriaci.2 Vyvinul teórie o svetle
a o vesmírnej gravitácii a podieľal sa na vynájdení výpočtovej
metódy. Zaujímavý dôkaz o Newtonovej náboženskej skúsenosti ponúka zoznam jeho
asi 50-tich hriechov z minulosti, ktoré spísal v r. 1662, ako: "Vyhrážanie
sa môjmu otcovi a matke Smith, že ich vypálim aj s domom nad nimi";
"Vrazenie mojej sestre"; "Nazývanie Derothy Roseovej
mrcha"; "Nečisté myšlienky, slová, činy a sny"; "Vypekanie
koláčov v nedeľu večer"; "Kúpanie sa v kadi v Tvoj
deň"; "Prázdne reči v Tvoj deň a inokedy";
"Neobrátenie sa bližšie k Tebe pre moje záľuby"; "Nedostatočná
bázeň pred Tebou, aby som Ťa neurážal".
Podľa Johna Lockeho, Newtonovi sa len málokto mohol rovnať v biblických
poznatkoch. Newton si organizoval tieto vedomosti metodicky a bol si istý
vo svojom presvedčení tak, že si stanovil dobre definované pravidlá na
interpretovanie Biblie. Newton veril, že bol súčasťou ostatku, ktorý si Boh
vyvolil na obnovenie správnej interpretácie Biblie. Napísal knihy o biblických
proroctvách a o biblických chronológiách. Veril, že staroveké texty poskytovali
vedecké informácie, vrátane popisu nedávneho stvorenia a zničujúcich
katastrôf. A i keď to nebolo široko známe až do tohto storočia,
Newton zastával netradičné Ariánske náuky, ktoré ho viedli k tomu, aby
považoval uctievanie Krista za modlárstvo. Pre jeho nekonvenčnosť neprijal
svoje uvedenie do náboženského poriadku na Cambridge a riskoval, že sa
vzdá svojho spoločenstva.
Principia
bola Newtonova syntéza nového vedeckého svetonázoru. V publikácii General
Scholium, vo vydaní z r. 1713, uvádza, že jeho zámerom bolo dokázať
existenciu Boha a bojovať s ateizmom, a napadnúť mechanické
vysvetlenie fungovania vesmíru. Keď Richard Bentley vydal prvú lekciu zo série
Robert Boyle Lectures na obranu náboženstva, do značnej miery čerpal z diela
Newtona. Newton veril, že vesmír si vyžaduje inteligentného Stvoriteľa, že
sa riadi prírodnými zákonmi zriadenými Bohom a že sa uchováva
nadprirodzenými činmi jeho zvláštnej prozreteľnosti.
Michael Faraday
Príklad Michaela Faradaya (1791-1867) efektívne
vyvracia názor, že vedci sú v opozícii voči teológii.3 Faraday bol
popredným vedcom svojej generácie. Vynašiel elektrický motor, elektrický
transformátor, objavil elektromagnetickú indukciu, predstavil pólové siločiary,
navrhol elektromagnetické vlny, a dnes je ctený tým, že je po ňom
pomenovaná jednotka kapacity — farad. Aj on bol úplne oddaný kresťan. Podľa
toho, čo Faraday povedal Ade, grófke z Lovelace, patril do "veľmi malej
a opovrhovanej kresťanskej sekty, známej – ak vôbec známej – ako
Sandemaniáni". Svoje sandemaniánske členstvo považoval za dôležitejšie než
svoju kariéru vo vede.
Sandemaniáni
prijímali Bibliu ako základ každého konania a za súbor pravidiel pre
cirkevnú organizáciu. Počas celej histórie Sandemaniáni sa snažili zachovať si
odlišnosť od všetkých ostatných náboženských skupín v presvedčení, že len oni
správne nasledovali smernice Biblie. Sandemaniáni zdôrazňovali triezvosť a
umiernenosť v svetských pôžitkoch. Prijatie nového člena do cirkvi si
vyžadovalo, aby kandidát vyznal vieru v spasiteľnú Božiu milosť
a odhodlanie napodobňovať svojím životom Ježiša Krista pred celým
zhromaždením ľudí. Faraday to všetko urobil a v cirkvi slúžil ako
starší.
Vo
vede, aj vo svojom náboženstve sa Faraday bál akéhokoľvek "zmätku"
a mal silnú potrebu mať okolo seba poriadok. Bol veľmi opatrný pred
špekulatívnou interpretáciou výskumných faktov - tak ako Sandemaniáni boli
opatrní, aby sa držali doslovného znenia Biblie. Sandemaniánske
"napomínanie" pozostávalo z pozorne vybratých Biblických pasáží
pospájaných minimálnym množstvom sprievodného textu - tak ako Faradayove
vedecké poznámky pozostávali z pozorne vyselektovaných popisov výskumných
faktov pospájaných len minimálnym množstvom špekulatívnych interpretácií. Jeho
kresťanstvo zahŕňalo a vsiaklo všetky aspekty jeho života — duchovný život,
sociálny, politický, aj profesionálny.
Iné príklady
z minulosti
Aj mnohí iní vedci boli oddaní kresťania. Johannes
Kepler (1571-1630), nemecký astronóm a matematik, povedal, že učenie o
trojici mu pripomínalo trojdielny heliocentrický systém slnka, stálic
a priestoru medzi nimi.4 Blaise Pascal (1623-1662),
brilantný francúzsky matematik, ktorého dielu je veľmi zaviazaný náš počítačový
svet, sa stal úprimným kresťanom v r. 1654 a vždy si so sebou nosil
prejav tejto skúsenosti. Napísal početné duchovné myšlienky vo svojich
zamysleniach Pensé, ako napr. túto: "Pán Boh chce radšej pohnúť
vôľou než mysľou. Dokonalá čírosť (jasnosť) by pomohla mysli, ale poškodila
vôli."5
Robert
Boyle (1627-1691), otec modernej chémie, bol dobre známy svojou zbožnosťou
a svojimi zábranami v záležitostiach náboženstva. Tie mu zabránili,
aby urobil prísahu, ktorá sa vyžadovala od prezidenta britského kráľovského
spoločenstva (British Royal Society). Dobrovoľne sa vzdal dotácie za celoročné
prednášanie v boji proti ateizmu.6 Nicolaus Steno
(1638-1686), dánsky geológ a anatóm, vyvinul princípy na popisovanie usadených
hornín, ktoré sa v geológii používajú dodnes. Neskôr vo svojom živote sa
stal vysväteným katolíckym kňazom, celý svoj majetok rozdal chudobným
a napokon zomrel v mukách biedy a pôstu.7 Švédsky prírodovedec Carolus
Linnaeus (1707-1778), zakladateľ modernej systematickej biológie
a dvojmenného názvového systému, zaviedol jazyk používaný v 1.
kapitole biblickej knihy Genesis 1 do definície druhov.8
Lord
Kelvin [William Thomson] (1824-1907) veril, že vyprchávanie užitočnej
energie je všeobecná vlastnosť, ako je to napísané v Žalme 102:27, "a
všetky zvetšejú [zostarnú] ako rúcho." Toto teologické poňatie mu pomohlo
vo vyvinutí druhého termodynamického zákona. Z tých istých dôvodov, Kelvin
veril, že život vychádza len zo života, že je tajomstvom a zázrakom, a že
ho skonštruoval a riadi Stvoriteľ dlhé časové obdobia.9
James
Clerk Maxwell (1831-1879) zhrnul všetky zásady elektriny, magnetizmu a
optiky do niekoľkých abstraktných polových rovníc, ktoré stále tvoria základ
pre elektromagnetickú teóriu. Podobne, aj jeho náboženské názory boli
formulované tak trocha abstraktne po jeho hlbokom a veľmi osobnom
odovzdaní sa vo viere v r. 1853, ktoré ho priviedlo k tomu, že
odišiel z prostredia veľkých uznávaných cirkví. Maxwell bol presvedčený,
že základ náboženstva neleží v racionalistických elaborátoch. Otvorene
priznával, že veda by nikdy nemala byť považovaná za vodítko k náboženskej
pravde: "Frekvencia zmien vo vedeckých hypotézach je samozrejme oveľa
väčšia než v biblických interpretáciách."10
Louis
Pasteur (1822-1895) významný francúzsky vedec pomohol položiť základ pre
baktériovú teóriu o chorobách a pre preventívne očkovanie. Je dobre známy
svojou pasterizačnou technikou, ktorá je po ňom pomenovaná. Jeho pokusy pomohli
vyvrátiť myšlienku, že život môže vzniknúť z neživého. Veril, že v ľuďoch
sú dve odlišné domény (sféry): jedna vedecká a druhá citová a vierová, a
"beda tomu, kto dovolí prekročiť jednej do druhej v takom nedokonalom
stave ľudského poznania." Pasteur sa možno oddal tomu, čo sám nazýval
"okúzlenie vedy", ale skláňal sa pred veľkou [Božou] mocou.
"Pozitivizmus," povedal, "neberie do úvahy najdôležitejšie z
pozitívnych plánov Nekonečného."11
Súčasní vedci
Aj keď si to často neuvedomujeme, veľa súčasných
vedcov je takisto veriacich. Raketový inžinier nemeckého pôvodu Wernher von
Braun, bol v rokoch 1960 riaditeľom Marshalovho centra pre vesmírne
lety (Marshall Space Flight Center) a do roku 1972 administrátorom pre
plánovanie v stredisku NASA. V jednej knihe hovorí: "Zisťujem, že je
rovnako ťažké rozumieť vedcovi, ktorý neuznáva existenciu zvrchovanej
racionality v pozadí existencie vesmíru, ako pochopiť teológa, ktorý popiera
pokroky vedy. A určite neexistuje vedecký dôvod, prečo by si Boh nemohol
uchovať rovnakú dôležitosť v našom modernom svete, akú mal predtým než sme
začali skúmať jeho stvorenie teleskopom, cyklotrónom, a kozmickými
vozidlami."12
James
Irwin založil evanjelickú „Nadáciu pre vysoké lety“ (High Flight
Foundation) len rok potom, čo kráčal po mesiaci. Neskôr viedol expedíciu
High Flight, ktorej cieľom bolo hľadanie Noachovej archy na vrchu Ararat v
Turecku. Keby sa mohol porozprávať s Bohom keď bol na mesiaci, opýtal by
sa ho: "Pane, je to správne, že sme prišli na toto miesto?"
A podľa neho, Pán Boh by odpovedal: "Áno, je to správne, ak česť
vzdáte mne."13
Walter
Bradley je samostatný výskumný asistent v strojárskom
inžinierstve na univerzite A&M v Texase, ktorý dostal viacero miliónov
dolárov v grantoch na výskum. Posledných päť rokov prednáša
o vedeckých dôkazoch o existencii Boha a vedie prednáškové turné po
väčšine významných amerických univerzít.14 Henry Schaefer
kvantový chemik na University of Georgia, je päťnásobným kandidátom na Nobelovu
cenu a pred nedávnom bol uznaný ako tretí najcitovanejší chemik na svete.
Časopis U.S. News & World Report z 23. decembra 1991 cituje
jeho slová: "Význam a radosť v mojej vede nastáva v tých občasných
momentoch, keď objavím niečo nové a poviem si: 'Teda takto to Boh urobil!'
Mojím cieľom je pochopiť malý kútik z Božieho plánu."
Nedávno v jednej knihe odpovedalo 60 popredných vedcov, vrátane 24
držiteľov Nobelovej ceny, na otázky o vede a Bohu. Jedným z nich bol Arthur
Schawlow, profesor fyziky na Stanford University a laureát Nobelovej
ceny z fyziky z r. 1981. Hovorí: "Zdá sa mi, že keď človek prichádza
do styku so zázrakmi života a vesmíru, musí sa pýtať „prečo“ a nie len
„ako“. Jediné možné odpovede sú náboženské. . . . Potrebu Boha nachádzam vo
vesmíre i v mojom osobnom živote."15
Už
dávno žalmista napísal jednu vzácnu inšpirovanú vetu: "Nebesia rozprávajú
slávu silného Boha, a dielo jeho rúk oznamuje obloha." (Žalm 19:2).
Príroda nás vyzýva, aby sme uznali jej Stvoriteľa a pozýva nás, aby sme skúmali
jej tajomstvá. V kontexte tejto výzvy a tohto pozvania tu nemusí byť
žiadny konflikt medzi biblickým kresťanstvom a vedou, medzi vierou a rozumom.
Vedec môže byť naozaj kresťanom.
Poďakovanie
College and University
Dialogue je medzinárodný žurnál o viere, myslení a činoch vydávaný v anglickom,
francúzskom, portugalskom a španielskom vydaní. Vzorové výtlačky je možné
objednať na adrese:
12501 Old Columbia Pike, Silver Spring, MD 20904 USA
Tel.: +1 301 680-5066
Fax: +1 301 622-9627
E-mail: 74617.464@CompuServe.COM alebo 104472.1154@CompuServe.COM
Poznámky a odkazy
Ďalšie materiály
Nicolaus Steno
William Buckland
Arthur Stanley Eddington
Arthur L. Schawlow
Walter L. Bradley
Henry "Fritz" Schaefer III