O Biblii a jej
prekladoch.
Biblia (z gr. biblia = knihy) alebo Písmo alebo Sväté
písmo je zbierka obsahujúca knihy (spisy), ktoré kresťanstvo (a prvú časť
aj židovstvo) pokladá za sväté. Kresťanská cirkev o Biblii verí, že obsahuje
Bohom zjavené pravdy, a že je Bohom inšpirovanou normou života a viery.
Biblia sa pokladá aj
za cenný kultúrno-historický dokument ľudstva. Bibliou sa zaoberajú okrem
teológie (kresťanskej teológie) aj vedné disciplíny ako biblická kritika,
výklad Biblie (exegéza), religionistika, dejiny literatúry, hebraistika
atď.
Nie je to len kniha,
je to kultúra, Božie Slovo, literárny žáner i história Izraela. Biblia bola
preložená do viac ako 2000 jazykov a je to jedna z najpredávanejších kníh na
svete.
... odkaz ľudstvu
všetkých dôb ...
Biblia a jej vznik
Biblia: 66 kanonických kníh
Starý Zákon: 39 kníh
Nový Zákon: 27 kníh
Počet pisateľov: cca 40 v časovom rozpätí cca
1500 rokov
Kanonizácia SZ
a NZ:
Z gréckeho kanón -
norma, meradlo. Je to zoznam biblických kníh, ktoré sú zozbierané v kánone,
preto im hovoríme aj kanonické.
Keďže knihy Biblie
vznikali v rôznych dobách a písali ich rôzni autori pre rôznych čitateľov, mali
na počiatku svojej existencie individuálnu formu a až behom času sa začali
tvoriť menšie zbierky až do vzniku kánonu. Môžeme teda hovoriť o histórii
kánonu.
Pri kanonizácii
Starého Zákona bolo z neho vylúčených niekoľko desiatok kníh, prevažne
apokalyptického zamerania. Zo starozákonných apokryfov sa do našej doby
zachovalo málo.
Pri kanonizácii Nového
Zákona, prevedenej koncilom v Laodiceji
v roku 364, boli z kánonu vyradené niektoré spisy napr. List
Barnabášov, Hermov pastier a Skutky apoštola Pavla.
Rozdelenie Biblie na
kapitoly a verše prešlo vývojom. Dnešné rozdelenie na kapitoly sa
pripisuje canterburskému arcibiskupovi Štefanovi Langtonovi (začiatkom 13. storočia). Pôvodcom
číslovania na verše je francúz Róbert Estiene (známy ako Róbert Stephanus).
Pôvodné rozdelenie urobil v roku 1551 na gréckom texte Biblie
a v roku 1555 to zaviedol aj do latinského textu Vulgáty. Celá Biblia
má 1189 kapitol - SZ - 929; NZ - 260; najdlhšia kapitola - Žalm 119; najkratšia
kapitola - Žalm 117.
Dodnes zachované
rukopisy - originály.
Formy rukopisov
Zvitok lat. . liber, volumen, rotulus sa skladá z pergamenových listov zošitých do
zvitku, kotúča.
Kódex - má orezané
na seba kladené listy, ktoré drží pohromade zošitové vlákno, teda majú formu
dnešných kníh. Objavuje sa v 2. storočí n.l.
Rukopisy Starého
zákona
Celé jedno tisícročie
pracovali generácie masoretárov pracovali na tom, aby
zachovali jednotne a pevne text starého zákona. Bola to zložitá a namáhavá
práca mnohých a mnohých pismárov (soferim),
ktorí starostlivo strážili každé slovo a každé písmeno. Číselný význam každého
písmena spočítavali. Opravovali chyby predchádzajúcich opisovačov.
Odstraňovali odchýlky všetkých dostupných rukopisov, prípadne ich nahradzovali
bezchybnými. Opotrebované zvitky (kože, pergamenov, papyrusov) ničili alebo pochovávali.
Preto sa zachovalo tak málo pamätných písomností.
Najznámejšie
starozákonné rukopisy sú známe ako Kumránske
rukopisy, ktoré boli objavené v 11 jaskyniach pri Mŕtvom mori. S výnimkou
knihy Ester sa našli fragmenty hebrejských rukopisov všetkých starozákonných
kníh. Vďaka priaznivej okolnosti (uloženie v hlinenom džbáne) sa našiel
kompletný zvitok knihy proroka Izaiáša. Z ostatných kníh sa našli často veľké a
obsažné zbytky rôznych rukopisov. Všetky tieto spisy
sú datované od 4. storočia pred n.l do roku 68 n.l. Ostatné najstaršie rukopisy celého Starého zákona
pochádzajú z 10. alebo začiatku 11. storočia nášho letopočtu.
K veľkému prekvapeniu
(niektorým i ku sklamaniu) obsahovali rukopisy z Kumránu
rovnaký text ako rukopisy z 10. storočia. V usporiadaní a znení textu
nevykazuje kniha Izaiáš skutočne žiadnu odchýlku. Kumránske
spisy majú tiež prirodzené odchýlky, predovšetkým v pravopise, a často tiež vo
voľbe slov sa objavujú synonymá, ale vcelku prinášajú obsahovo dnes používaný
hebrejský text Starého zákona.
Rukopisy Nového zákona
Počas prvého
tisícročia od vzniku kresťanstva sa zachovalo asi 750 rukopisov Novej zmluvy
(NZ) a niekoľko desiatok rukopisov Starej zmluvy (SZ). Pravdaže, pri
jednotlivých rukopisoch nešlo o kompletne zaznamenaný text SZ či NZ, ale o
rukopisy jednotlivých kníh, ktoré SZ či NZ obsahujú, resp. „len“ o zlomky – o
časti textov jednotlivých kníh. Zhruba 200 rokov existuje v nemeckom meste Štutgart komisia, členovia ktorej sa venujú porovnávaniu
rukopisov Biblie. Táto komisia zostavila takzvaný textus
receptus – originálny text Písma Svätého – pri SZ v
pôvodnej hebrejčine, pri NZ v gréčtine. Textus receptus je ten text, ktorý sa nachádza vo väčšine
biblických rukopisov. Čím vo viacerých a v čím starších biblických rukopisoch
sa ten – ktorý verš nachádzal, tým mal väčšiu šancu dostať sa do textu receptu.
V študijných vydaniach Biblie sú všetky odchýlky od textu (receptu) – ako ich
zaznamenávajú iné rukopisy – uvedené pod čiarou v tzv. kritickom aparáte.
Každý, kto ovláda hebrejčinu a gréčtinu – jazyky, ktorými boli knihy Biblie
pôvodne napísané, si môže kúpiť najautentickejší text - textus
receptus – a čítať Písmo Sväté podľa jeho
najvernejšej dostupnej verzie.
Prvé preklady
Septuaginta (z lat.
„sedemdesiat“) je grécky preklad Starého zákona z hebrejčiny. Používala ho
vznikajúca kresťanská cirkev.
Vznikol podľa legendy
na ostrove Faros pri Alexandrii, kde ho napísalo 70/72 židovských učencov za 72
dní (odtiaľ názov Septuaginta). Na preklade sa
pracovalo pravdepodobne už za Ptolemaia Philadelpha, dokončený však bol až neskôr (275-130 pred
Kr.). Nepravidelnosti v štýle a hodnote prekladu nám umožňujú rozpoznať mnohých
prekladateľov.
Oproti palestínskemu
kánonu obsahuje aj deuterokanonické knihy.
Vulgáta je všeobecne
rozšírený latinský preklad Biblie, ktorý je ako jediný platný v katolíckej
cirkvi. Tridentským koncilom bol uznaný ako rovnocenný so základným textom. Z
poverenia rímskeho biskupa Damasa začal s
prekladom učený cirkevný otec Hieronymus, preklad
však pravdepodobne dokončili iní prekladatelia. Hieronymus
použil preklad bežne používaný latinsky hovoriacimi kresťanmi, tzv. Vetus Latina (znamená „starý latinský“), nazývaný aj Itala, ktorý vznikol už v 2. a začiatkom 3. storočia.
Vulgáta dosiahla všeobecné uznanie až v čase Gregora Veľkého.
Reformácia a preklady
John
Wycliffe (cca. 1330-84):
prvý úplný preklad do angličtiny
Jeho preklad Biblie
priamo z Vulgáty do rodnej Angličtiny v roku 1382 je známy ako Wycliffova Biblia.
Martin Luther (od roku
1522): prvý nem. preklad (protestantský) z pôvodného
(gréckeho) textu
Kralická
biblia (1579-1593): prvé šesťdielne vydanie vychádzalo postupne v rokoch
1579-1593, zahrňovalo okrem prekladu aj výklad. Prvé vydanie v jednom zväzku
bez výkladu v roku 1613. Pochádza z prostredia Jednoty Bratskej, t.j. z husistkej vetvy reformácie. Významná jazyková pamiatka,
slovenskí evanjelici používali jazyk tejto Biblie až do 19. stor. ako jazyk
svojej literatúry a do 20. storočia ako liturgický jazyk (tzv. biblická čeština)
Preklady Biblie sa
začali šíriť predovšetkým po vynájdení kníhtlače (Johann
Gutenberg - 1444). Prvý výtlačok Biblie vyšiel
v roku 1462 v Mainze v Nemecku. Bola
to Vulgáta (tiež známa ako 42-riadková Biblia alebo Mazarinova
Biblia).
Súčasné preklady
O šírenie Biblie sa
starajú najmä biblické spoločnosti. Najvýznamnejšia je Britská biblická
spoločnosť, založená v roku 1804. Podľa jej vzoru vznikli a vznikajú
národné biblické spoločnosti. Dnes je Biblia – celá alebo jej jednotlivé knihy
preložené do 2167 jazykov (údaj k roku 1996).
Je naozaj možné považovať Bibliu za Slovo Božie?
Mnohí ľudia si kladú
túto otázku. Teológovia sa dnes škriepia o spôsobe inšpirácie pisateľov
Biblie. Kým jedni zastávajú doslovnú inšpiráciu, iní sa skôr prikláňajú k voľnejšej
inšpirácii. Ale nemusíme byť na pochybách. Biblia sama potvrdzuje svoju
spoľahlivosť a neomylnosť. Dosvedčujú to mnohé predpovede biblických prorokov,
ktoré sa neskôr naplnili. Ak človek hľadá skutočnú autoritu pre svoj život,
Biblia je tá správna voľba. Zmenené životy ľudí, ktorí sa nachádzali na pokraji
spoločnosti by o tom mohli rozprávať viacej.
Voľba prekladu
Pri voľbe Biblického
prekladu, ktorý chceme používať, by sme mali vychádzať z niekoľkých
predpokladov.
Preklad by nemal byť
zavádzajúci. Žiaľ mnohé preklady sú poznačené osobným náboženským
presvedčením prekladateľa (prekladateľov). Toto sa môže prejavovať
v konkrétnych termínoch pri niektorých detailoch, ktoré napokon
tvoria vierouku čitateľa.
Je preto dobré
porovnávať viaceré preklady, príp. overiť neisté výrazy v pôvodnom jazyku.
Dnes je
k dispozícii niekoľko hebrejských i gréckych slovníkov.
Preklad nie je výklad.
Pri štúdiu Biblie je potrebné sa odpútať od výkladov a poznámok
uvedených pod čiarou, za kapitolou a pod. Tie boli doplnené vydavateľom.
Biblia sa vysvetľuje
sama. Ak hľadáme pravý význam niektorého výroku resp. pasáže, je dobré porovnať
dané miesto s iným miestom, kde sa vyskytujú podobné výrazy. Na tieto
účely slúži biblická konkordancia, príp. softwarové
nástroje s vyhľadávaním.
Parafrázované preklady nie sú vhodné
na hlbšie teologické štúdium. Sú to voľné preklady určené pre ľahšie pochopenie
Biblického textu na úkor jeho presnosti. Sú vhodné pre deti alebo
začiatočníkov.
Preklad
z prekladu. Niektoré Biblie boli vytvorené prekladom z už
preloženého textu (latinského, anglického atď). Je
potrebné si uvedomiť že pri takýchto riešeniach dochádza k posunu,
ba dokonca strate významov obsiahnutých v inšpirovanej pôvodine.
Kvalita prekladu sa takisto
posudzuje podľa počtu prekladateľov, ktorí sa na preklade podieľali. Všeobecne
platí: čím viac prekladateľov, tým viac nepresností a nespoľahlivosti.
Každý prekladateľ prekladá pôvodný výraz určitým pre neho vžitým termínom. Pri
viacerých prekladateľoch sa teda stráca významová súvislosť, ba dochádza
k zámene významov.
Memorizácia je podstatným
prvkom pre užitočné štúdium. Tým sa nemyslí len zapamätanie textu ako takého,
ale aj pamätanie polohy danej pasáže Biblie. Čitateľ by mal byť schopný ľahko
sa vrátiť k želanému textu. Kvôli tomu je dobré používať jeden vlastný
(základný) preklad Biblie s rovnakým rozložením strán, s prehľadným
číslovaním veršov a samozrejme rovnakým textom. Inak dochádza
k deformáciám. Správne memorizovaný text Biblie
môže poslúžiť na povzbudenie a usmernenie v životných situáciách keď Písmo
sväté nie je dostupné.
Prehľad slovenských
prekladov Biblie...
Použité zdroje:
Vladimír Čapek, Historie Bible, Kalich 1952
Hans Bardtke, Příběhy ze starověké Palestiny,
Vyšehrad 1988
Dušan Seberíni, Dialóg o ekuménii, Dobré slovo 1998
Biblická konkordancia